Prvé kvapky dažda dopadli na zem. Vo vzduchu bol cítiť dážď. Zažltnuté listy na stromoch signalizovali koniec leta a pomalý príchod chladných jesenných dní. Leto sa skončilo. Bolo to krásne leto, z ktorého mi ostalo kopec spomienok. Hneď na jeho začiatku dovolenka v Chorvátsku s bandou malých nezbedných chalanov. Potom krátky bicyklový výlet do Zuberca a na záver turisticky ladená dovolenka na Liptove.
 |
| Západné Tatry - pohľad zo Sivého Vrchu |
Čas však neúprosné beží a tak skončilo aj toto obdobie. Teraz predomnou stojí nová výzva, more nových zážitkov a miest, ktoré treba navštíviť. Obnáša to však neľahkú úlohu - zanechať domov a vydať sa do sveta. V posledný deň pred odchodom na mňa dolahla nostalgia v plnej miere. Pohľad na môj bicykel, ako smutne stojí na balkóne. Posteľ a polička s knihami, ktoré za ten čas, čo budem preč zapadnú prachom...
Tieto pocity však veľmi rýchlo pominuli v deň odjazdu. Mám všetko pobalené? Mám lístok na autobus a letenku? A pas? Neostalo mi veľa času zaoberať sa návalmi nostalgie. Ešte posledné objatie a rolzlúčka a hurá na autobus smer Praha.
Cesta autobusom mi ubehla veľmi rýchlo. Možno aj preto, že som od väčšinu cesty prespal. Čakala ma totiž prebdená noc v Prahe na letisku. Na poslednú chvíľu sa mi vsak ozval Kubo, spolužiak z gympla, ktorý sa celé leto zaoberal svojím výskumom prehistorických ústric. Ukázal mi nočnú Prahu, nemal som však z nej veľmi dobrý pocit. Na ulici sa to hemžilo podnapitými indivíduami a turistami zo západu. Po tejto prehliadke sme si ešte spravili nočeru (ráno-raňajky, večer-večera, noc-nočera), bolo okolo druhej hodiny v noci. Na letisku prebehlo všetko podľa plánu, až na zhruba hodinové meškanie lietadla.
Miláno ma privítalo hustým dažďom. Autous smer Lugano však stál hneď pred východom z letiska. Šofér bol typický taliansky Don Giovanni - dlhé ulízané a už šedivé vlasy, fúzy pod nosom, cigareta v ústach a gigantický zlatý prsteň a reťaz na krku. Keď ma zbadal, ako idem s tým obrovským kufrom smerom ku jeho autobusu hneď na mňa čosi zakričal. Rozumel som mu iba jedno slovo - Lugano. Tak som prikývol na súhlas a hneď mi z ruky vytrhol kufor a odniesol ho až k autobusu.
Už počas cesty autobusom z Milána sa mi naskytli panoramatické pohľady na jazero v Lugane a malebné mestečko na upätí kopcov priamo nad jazerom. Naplnilo ma to istým druhom uspokojenia, že som zvládol tú dlhú cestu a v poriadku som dorazil do cieľa mojej cesty. Miesta, ktoré mi bude domovom prinajmenšom ďalšieho pol roka.
 |
| Lugano |
